Od reformácie po násilný zánik cirkevného zboru

V polovici 16. storočia bolo na Orave 5 farností. Uplatňovaním reformačných došlo k postupnému nárastu samostatných farností osamostatňovaním sa menších celkov. Pri vizitácii evanjelického a. v. biskupa Eliáša Lániho v roku 1611 bolo na Orave už 9 samostatných evanjelických a. v. cirkevných zborov. V Dolnom Kubíne bola len evanjelická farnosť, ktorú tvorili nasledovné obce: Dolný Kubín, Medzihradné, Vyšný Kubín, Jasenová, Leštiny, Osádka, Srňacie, Pucov, Pribiš, Medzibrodie, Bziny, Kňažia, Jelšava, Mokraď a  Záskalie. 

Zoznam prevzatý z: GEBURA, Jozef. Oravské evanjelické fary a ich kňazi. Rukopis

V politicky a nábožensky turbulentnej dobe boli na základe rozhodnutia panovníka odňaté majetky protestantom. Oravský gróf Mikuláš Draškovič vydal da 2. 6. 1672 mandát, na základe ktorého boli všetky nehnuteľnosti vrátane novopostavených evanjelických a. v. kostolov a škôl dané r. katolíkom. Historici zaznamenávajú, že protestantskí kňazi boli zo svojich fár vyhnaní. V zmysle rokovaní na sneme v Šoproni v roku 1681, boli v rámci celej Oravy pre evanjelikov vyčlenené len dva miesta pre vznik evanjelických fár. Do súčasnosti sú drevené kostoly v Istebnom a Leštinách svedkami náročnej doby a konfesionálnej neslobody. Na začiatku 18. storočia v rokoch 1705 až 1709 došlo nakrátko k čiastočnému vráteniu majetku evanjelikov a oživeniu náboženského života protestantov na celej Orave. Po tomto období došlo k prísnemu uplatňovaniu obmedzení ustanovených v roku 1681. K výraznému sťaženiu podmienok evanjelikov následne došlo po rezolúcii Karola (1731), čo trvalo až do nástupu Jozefa II. na panovnícky trón. 

Od tolerančného patentu

Okrem 4 rokov na začiatku 18. storočia platil 100 rokov zákaz pre samostatnú duchovnú činnosť evanjelikov a. v. v Dolnom Kubíne. Po vydaní Tolerančného patentu (1781) sa zorganizovalo viac ako 100 evanjelických rodín z Dolného Kubína, Medzihradného a  Záskalia a požiadali vrchnosť o zriadenie samostatného cirkevného zboru. Po schvaľovacom procese postavili na mieste terajšieho kostola Vzkriesenia Pána tzv. tolerančný kostol za 3 mesiace. Bolo samozrejmosťou, že k nemu vybudovali faru a školu s bytom pre učiteľa. Keďže v tom čase platil zákaz stavať protestantské chrámy bez veže, tá bola pristavená neskôr v roku 1842.

Farári pôsobiaci v súčasnosti