Janko Vlastimil Matúška 

"Otcovia naši, priatelia moji, spevca si inak ctievali, idúc do boja, ku svojej zbroji i harfu sebou brávali."

Spevák (úryvok). Janko Matúška

Bohuš Nosák a ďalší jeho spolužiaci sa cez prázdniny vybrali na púť do rôznych regiónov Uhorska. Inšpirovaní svojim učiteľom Ľudovítom Štúrom zbierali ľudovú tvorbu a zapisovali zvyklosti života. Po stretnutí s oravskými plátenníkmi do svojho itinerária napísal: "Hej, to nám treba, to, Slováci, ľúbiť kraj svoj rodný a národ, čo v ňom býva nadovšetko." V tomto duchu viedol svojich žiakov v Dolnom Kubíne aj pedagóg Leopold Bruck. Janko Matúška mal práve desať rokov, keď tento učiteľ nastúpil do evanjelickej a. v. školy. Iste ho zaujal Bruckov zanietený prístup k vzdelávaniu s novými metodickými postupmi, ktoré zdieľal so svojimi kolegami. Nie náhodou práve v tomto regióne vznikol pedagogický spolok s názvom Spoločnosť vychovávateľská bratstva evanjelického učiteľského na Orave. Prvým predsedom sa stal Jankov starší brat Juraj. Bol to on, kto svojmu mladšiemu bratovi ukázal cestu vzdelávania na evanjelickom lýceu v Bratislave. Juraj je dokonca uvedený medzi zakladajúcimi členmi Společnosti česko-slovanskej v školskom roku 1829/30. Janko sa v tomto ústave takisto angažoval a v rokoch 1842/43 bol tzv. "dohlédač knihovny". Cesty bratov Matúškovcov sa opäť stretli na ich rodnej Orave. Aj keď pochádzali z Dolného Kubína, Juraj pôsobil ako evanjelický a. v. farár v Istebnom a Janko po bratislavskom štúdiu od roku 1844 ako súkromný vychovávateľ. Pre mnohých absolventov lýcea to bola bežná prax. Privyrábali si tak na nové štúdiá, ktoré často absolvovali v zahraničí. Počas pedagogickej praxe, ktorú vykonával v Oravskom Podzámku sa stal aj členom oravského samovzdelávacieho pedagogického spolku. Práve preto sprevádzal Pavla Dobšinského po Oravskom hrade v roku 1846. Tento výlet opísaný v cestopisnom denníku ukončili na fare v Istebnom, kde Pavol s Matúškovcami riešili používanie slovenského jazyka počas kázne na službách Božích. Dobšinský vtedy konštatoval, že farári na Liptove už takýmto spôsobom pracujú a oravskí duchovní ich v tom "horlivo nasledujú".

Obidvoch Matúškovcov zastihla na Orave aj nová politická situácia v meruôsmych rokoch, v ktorej sa aktívne angažovali spolu s evanjelickými a. v. farármi Ctibohom Zochom z Jasenovej, Ondrejom Brózikom z Veličnej a Samuelom Novákom z Dolného Kubína. Po spoločnom zápase sa v roku 1849 ich cesty rozišli. Juraj vykonával funkciu farára v Liptovskom Mikuláši a Janko takmer prišiel o život. Po potlačení revolúcie sa viacerí oravskí štúrovci zachraňovali útekom z domova. Janko sa s malou skupinkou ukrýval v horách Oravy. V zime a doslova zaviati snehom strácali sily. Na poslednú chvíľu sa rozhodli vyhľadať pomoc, no Janka museli nechať na mieste. Zachránili ho, ale extrémne vyčerpanie a dlhotrvajúca choroba zanechali následky na celý jeho život. Možno v úplnej samote spomínal na študentské časy v Bratislave. Vtedy, keď bol plný síl a obklopený spolužiakmi. Pokladali ho za veľmi dobrého rečníka a nádejného poeta. Po stretnutí Štúra, Hurbana a Hodžu v Hlbokom v roku 1843 napísal snáď ako prvý báseň v "novej" slovenčine. Nepoznáme jej text, iba vieme, že mala názov Pri uvítaní bratov. Lenže v tom roku prišlo nečakané "ochladenie". Tak, ako snehové záveje zakryjú vegetáciu, emancipačné snahy Ľudovíta Štúra a jeho prívržencov boli marené. Začal proces odstránenia Ľudovíta Štúra z postu námestníka Juraja Palkoviča na bratislavskom lýceu. Študenti Janko Matúška, Janko Kráľ, Mikuláš Dohnány a ďalší sa stretávali na Vysokej ulici. Vianočný čas a prelom kalendárnych rokov priniesol vzácny dar - nový text piesne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska. Počas tvorby ho v kruhu priateľov sprevádzal na gitare Jozef Podhradský. Stretnutia boli plné odhodlania. Viliam Pauliny-Tóth si do svojho denníka z posledného dňa roka 1843 a prvého dňa nasledujúceho roku zapísal: "Dnešný večer sme spolu strávili v dôverných rozhovoroch. Veľmi mnohí narádzajú, aby sme všetci odišli z bratislavských škôl... Opätovná veľmi búrlivá porada. Ohnivejší junáci za pomstou bažia, usadlejší ich tíšia. Niečo sa však stať musí. Veľkou väčšinou hlasov je rozhodnuté, aby každý, ktorý akokoľvek ťažko, ale predsa je v stave zanechať požúnske školy, tie zanechá koncom semestra." V zápisoch pokračoval aj na začiatku marca 1844, kedy sa po zaspievaní Matúškovej piesne 22 študentov rozhodlo opustiť Bratislavu.

Priatelia sa po takmer zamrznutého Janka Matúšku vrátili. Nasledovalo dlhé zotavovanie. Keď v Domovej pokladnici v roku 1851 vyšiel text dnešnej národnej hymny pod názvom Dobrovoľnícka, jej autor nebol uvedený. Následné obdobie bolo dokonca poznačené spormi bádateľov o autorstve piesne. Omrzliny a podlomené zdravie neboli jedinými príčinami, prečo sa Janko literárne a emancipačne odmlčal. Po ukončení pedagogickej činnosti v roku 1851 pracoval ako úradník na viacerých pozíciách v Trstenej a Dolnom Kubíne. V tomto meste, kde začal písať prvú stránku svojho života dňa 10. januára 1821 dokončil svoju pozemskú púť dňa 11. januára 1877. Tu, v rodnom Dolnom Kubíne, kde v 60-tych rokoch 20. storočia asanovali jeho rodný dom. Nad jeho hrobom bol o dva roky po jeho smrti postavený prvý pamätník financovaný z darov národovcov a príbuzných. Senior Samuel Novák pri tejto príležitosti predniesol aj tieto slová: " ...ajhľa, tento pomník... aby ten hlásal i potomstvu, že Janko Matúška bol pevcom jeho, bol rodoľubom verným, milujúcim národ svoj až po hrob. Oj, položil si on i sám pomník, ktorý trvať bude, pokiaľ len v národe a v ľude našom ozývať sa budú národne piesne jeho, ktoré náš ľud a mlaď naša už dávno spieva. Áno, Pokiaľ Tatra stojí, ozývať sa bude i pieseň jeho Nad Tatrou sa blýska."

Mgr. Rastislav Stanček, PhD., Dolný Kubín 2020

Literatúra:

BADA, Michal - BARTLOVÁ Alena a kol. Putovanie dejinami pod múrmi Oravského hradu. Bratislava: Historický ústav SAV v Bratislave, 2015.

ELIÁŠ, Michal (ed.). Z cestovných denníkov štúrovcov. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej , 2010.

Ľudovít Štúr a štúrovci. Zborník z konferencie. Žilina : Žilinský samosprávny kraj, 2015.

MATÚŠKA, Janko. Piesne a báje. Bratislava : Tatran, 1971.

STANČEK, Rastislav. Spoločnosť vychovávateľská bratstva evanjelického učiteľského na Orave [dizertačná práca]. Bratislava : FiF UK v Bratislave, 2019.